Videnie Izaiáša, syna Amosovho, o Judei a Jeruzaleme.
Stane sa v ostatných dňoch: Vrch s Pánovým domom bude stáť pevne na temene hôr a bude vyčnievať nad pahorky.
Budú k nemu prúdiť všetky národy, prídu k nemu mnohé kmene a povedia: „Poďme, vystúpme na Pánov vrch, do domu Jakubovho Boha! Nech nás poučí o svojich cestách a my budeme kráčať po jeho chodníkoch.“ Lebo zo Siona vzíde zákon a z Jeruzalema Pánovo slovo.
On bude súdiť národy a naprávať početné kmene, takže ony si zo svojich mečov ukujú radlice a zo svojich kopijí kosáky. Národ proti národu nezodvihne meč a nebudú sa priúčať boju. Hor‘ sa, dom Jakubov, kráčajme vo svetle Pánovom!
V ten deň bude Pánov výhonok ozdobou a slávou a plod zeme pýchou a chválou všetkých, ktorí sa zachránia z Izraela. Svätým sa bude nazývať každý, kto zostane na Sione a kto prežije v Jeruzaleme, každý, kto bude zapísaný v Jeruzaleme pre život.
Až Pán zmyje špinu sionských dcér, až celkom spláchne krv z Jeruzalema dychom súdu a dychom páľavy, vtedy utvorí nad každým miestom vrchu Sion a nad tými, čo sa tam zhromaždia, oblak vo dne a dym i žiaru blčiaceho ohňa v noci. Pánova veleba bude nad všetkým ako ochrana; a stánok bude tieňom pred horúčavou dňa a bezpečným útočišťom pred víchricou a dažďom.
Keď Ježiš vošiel do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník s prosbou: „Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí.“
On mu povedal: „Prídem a uzdravím ho.“
Stotník mu odpovedal: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie. Veď aj ja som podriadený človek a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: „Choď!“ – ide; inému: „Poď sem!“ – tak príde; a svojmu sluhovi: „Urob toto!“ – on to urobí.“
Keď to Ježiš počul, zadivil sa a tým, čo ho sprevádzali, povedal: „Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli. Hovorím vám, že prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve.“