V ten deň sa bude v judejskej krajine spievať táto pieseň: „Pevné mesto máme, v ňom sa zachránime; Pán ho obohnal valom a hradbami. Otvorte brány, nech vstúpi spravodlivý ľud, ľud, ktorý zachováva vernosť. Má ducha pevného; zaistíš mu pokoj, veď dúfa v teba.
Dúfajte v Pána stále, lebo Pán je skala naveky. Zvrhol tých, čo bývajú na výšinách, ponížil neprístupné mesto; ponížil ho až po zem, zrazil ho do prachu. Šliape po ňom noha, nohy chudobných, kroky bedárov.“
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nie každý, kto mi hovorí: ‚Pane, Pane,‘ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach.
A tak každý, kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica a oborili sa na ten dom, ale dom sa nezrútil, lebo mal základy na skale.
A každý, kto tieto moje slová počúva, ale ich neuskutočňuje, podobá sa hlúpemu mužovi, ktorý si postavil dom na piesku. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica, oborili sa na ten dom a dom sa zrútil; zostalo z neho veľké rumovisko.“