Bol istý muž z Benjamínovho rodu, menom Kiš, syn Abiela, syna Serora, Syna Bechórata, syna Afiu, udatný Benjamínec. Mal pekného a schopného syna Saula; medzi synmi Izraela nebolo krajšieho muža ako on. Od pleca nahor prevyšoval všetok ľud.
Saulovmu otcovi Kišovi sa stratili oslice. Kiš povedal svojmu synovi Saulovi: „Vezmi si jedného sluhu a choď hľadať oslice.“ Prešli Efraimským pohorím a krajinou Šališa, ale ich nenašli. Potom prešli cez kraj Šálim a nebolo ich. Prešli cez územie Benjamína, ani tam ich nenašli. Išli do mesta, v ktorom býval Boží muž Samuel.
Keď Samuel uzrel Saula, Pán mu povedal: „Toto je ten muž, o ktorom som ti hovoril, že bude panovať nad mojím ľudom.“
Saul pristúpil uprostred brány k Samuelovi a spýtal sa: „Povedz mi, prosím, kde je dom vidca?“ Samuel odpovedal Saulovi: „Ja som videc. Vystúp predo mnou na výšinu; dnes budeš jesť so mnou. Ráno ťa odprevadím a oznámim ti všetko, čo máš na srdci.“
Nato vzal Samuel nádobku s olejom, vylial mu ho na hlavu, pobozkal ho a povedal: „Hľa, Pán ťa pomazal za knieža nad svojím ľudom, nad Izraelom. Ty budeš vládnuť nad Pánovým ľudom a vyslobodíš ho z ruky nepriateľov, čo sú okolo neho.“
Ježiš znova vyšiel k moru. Celé zástupy prichádzali k nemu a on ich učil. Ako šiel okolo, videl na mýtnici sedieť Alfejovho syna Léviho a povedal mu: „Poď za mnou!“ On vstal a išiel za ním.
Keď potom Ježiš sedel v jeho dome za stolom, stolovali s ním a s jeho učeníkmi aj mnohí mýtnici a hriešnici, lebo ich bolo mnoho a nasledovali ho. Keď ho zákonníci zo skupiny farizejov videli jesť s hriešnikmi a mýtnikmi, hovorili jeho učeníkom: „Prečo jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“
Ježiš to začul a povedal im: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“