Keď sa Dávid vracal po porážke Filištínca domov, zo všetkých izraelských miest vychádzali ženy s bubienkami, veselým spevom a hrkálkami; spievali a tancovali v ústrety kráľovi Saulovi. Ženy tancovali a volali: „Saul porazil svojich tisíc a Dávid svojich desaťtisíc.“
Saul sa veľmi nahneval, nepáčila sa mu ich reč, a povedal: „Dávidovi dali desaťtisíc a mne dali tisíc. Čo mu ešte chýba okrem kráľovstva?“ A od toho dňa Saul na Dávida žiarlil.
Jonatanovi a všetkým svojim služobníkom Saul rozprával o tom, ako Dávida zabije. Ale Jonatan, Saulov syn, mal Dávida veľmi rád. Preto mu oznámil: „Môj otec Saul ťa chce zabiť. Ráno sa maj, prosím, na pozore; skry sa a neukazuj sa! Ja vyjdem so svojím otcom na pole a budem s ním stáť tam, kde sa budeš zdržiavať; budem s otcom hovoriť o tebe a čo sa dozviem, to ti oznámim.“
Jonatan hovoril svojmu otcovi Saulovi dobre o Dávidovi. Vravel mu: „Nech sa kráľ neprehreší proti svojmu služobníkovi Dávidovi, lebo on sa neprevinil proti tebe, ba jeho služby sú ti veľmi osožné. Vlastný život vystavil nebezpečenstvu, zabil Filištínca a Pán dal celému Izraelu veľké víťazstvo. Videl si to a radoval si sa. Prečo sa teda chceš prehrešiť proti nevinnej krvi, že chceš zavraždiť Dávida, ktorý je bez viny?“ Keď to Saul počul, pohnutý Jonatanovými slovami prisahal: „Ako žije Pán, nezomrie!“ Jonatan zavolal Dávida a všetko mu rozpovedal. Potom zaviedol Dávida k Saulovi a slúžil mu ako predtým.
Ježiš sa so svojimi učeníkmi utiahol k moru. Šiel za ním veľký zástup z Galiley a Judey i z Jeruzalema a z Idumey; ba aj zo zajordánskych krajov a z okolia Týru a Sidonu prišlo k nemu veľké množstvo ľudí, lebo počuli, čo robí.
Tu povedal svojim učeníkom, že mu majú pripraviť loďku, aby ho zástup netlačil. Lebo mnohých uzdravil, takže všetci, čo mali nejakú chorobu, tisli sa k nemu, aby sa ho dotkli. Ešte aj nečistí duchovia, keď ho zbadali, padali pred ním a kričali: „Ty si Boží Syn!“ Ale on im prísne pohrozil, aby ho neprezrádzali.