Kráľ Dávid povedal Joabovi a veliteľom svojho vojska, čo boli s ním: „Choďte po všetkých kmeňoch Izraela od Danu až po Bersabe a spočítajte ľud; chcem poznať jeho počet.“ A Joab odovzdal kráľovi výsledky sčítania ľudu; v Izraeli napočítali osemstotisíc bojaschopných mužov, ktorí narábajú mečom, a u Júdu päťstotisíc bojovníkov. Ale keď bol ľud spočítaný, rozbúšilo sa Dávidovi srdce a povedal Pánovi: „Veľmi som zhrešil týmto skutkom. Ale teraz, prosím, Pane, odpusť neprávosť svojho sluhu, lebo som konal veľmi hlúpo.“
Keď Dávid ráno vstal, Pán prehovoril k prorokovi Gadovi, Dávidovmu vidcovi: „Choď a povedz Dávidovi: Toto hovorí Pán: Tri možnosti ti dávam na voľbu; vyber si, čo chceš, čo mám na teba dopustiť.“
Gad išiel k Dávidovi a oznámil mu: „Buď bude v tvojej krajine tri roky hlad, alebo budeš tri mesiace utekať pred svojimi nepriateľmi a oni ťa budú prenasledovať, alebo bude tri dni mor v tvojej krajine. Dobre si to rozmysli a povedz, čo mám odpovedať tomu, ktorý ma poslal.“ Dávid povedal Gadovi: „Veľmi úzko mi je, ale lepšie padnúť do ruky Pána – lebo on je veľmi milosrdný –, ako padnúť do rúk človeka!“
Dávid si vybral mor; bola práve žatva. Pán dopustil mor na Izraela od rána až do určeného času. Od Danu po Bersabe zomrelo z ľudu sedemdesiattisíc mužov.
Keď anjel vystrel ruku nad Jeruzalem, aby ho zničil, Pána pohlo utrpenie a povedal anjelovi, ktorý hubil ľud: „Dosť už; zadrž svoju ruku!“
Pánov anjel bol práve pri humne Jebuzejčana Areunu. Keď Dávid videl anjela, čo zabíjal ľud, povedal Pánovi: „Ja som zhrešil, ja som sa dopustil zločinu. Ale tieto ovečky čože urobili? Prosím, nech sa tvoja ruka obráti proti mne a proti domu môjho otca.“
Ježiš prišiel do svojej vlasti; jeho učeníci išli s ním. Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho mnoho ľudí a s údivom hovorili: „Skade to má tento? Aká to múdrosť, ktorej sa mu dostalo, a zázraky, čo sa dejú jeho rukami?! Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry?“ A pohoršovali sa na ňom.
Ježiš im povedal: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome.“ A nemohol tam urobiť nijaký zázrak, iba že vložením rúk uzdravil niekoľko chorých. A čudoval sa ich nevere.
Potom chodil po okolitých dedinách a učil.