Kráľ Šalamún išiel do Gabaonu obetovať, lebo to bola najväčšia výšina. Tisíc zápalných obetí obetoval Šalamún na tamojšom oltári. V Gabaone sa Šalamúnovi v noci vo sne zjavil Pán a povedal mu: „Žiadaj si, čo chceš, a dám ti.“
Šalamún povedal: „Ty si svojmu sluhovi môjmu otcovi Dávidovi preukázal veľkú priazeň, lebo verne a spravodlivo kráčal pred tebou, s úprimným srdcom. Zachoval si mu svoju veľkú priazeň a dal si mu syna, ktorý sedí na jeho tróne, ako je to dnes. A teraz, Pane, Bože môj, ty si svojho služobníka ustanovil za kráľa namiesto môjho otca Dávida. Ale ja som veľmi mladý a neviem, ako si počínať. A tvoj služobník je uprostred ľudu, ktorý si si vyvolil, ľudu nespočetného, ktorého je toľko, že ho nemožno spočítať ani odhadnúť. Daj teda svojmu služobníkovi chápavé srdce, aby vedel spravovať tvoj ľud a rozlišovať medzi dobrým a zlým. Veď kto by ináč mohol spravovať tento tvoj ľud, taký početný?“
Pánovi sa páčilo, že si Šalamún žiadal práve toto. Preto mu Boh povedal: „Pretože si si toto žiadal a neprosil si o dlhý vek ani o bohatstvo ani o život svojich nepriateľov, ale si si žiadal múdrosť, aby si rozlíšil právo, hľa, splním tvoju žiadosť: dám ti srdce múdre a chápavé, také, že tebe podobného nebolo pred tebou a ani po tebe nebude. Ale dám ti aj to, čo si nežiadal. Bohatstvo a slávu, že sa ti nijaký kráľ nevyrovná po všetky dni tvojho života.“
Apoštoli sa zišli k Ježišovi a porozprávali mu všetko, čo robili a učili. On im povedal: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte.“ Lebo stále prichádzalo a odchádzalo mnoho ľudí a nemali sa kedy ani najesť. Odišli teda loďou na pusté miesto do samoty.
Ale videli ich odchádzať a mnohí sa dovtípili, kam. Pešo sa ta zbehli zo všetkých miest a predstihli ich.
Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam.