Pán druhý raz prehovoril k Jonášovi: „Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a káž tam, čo ti hovorím.“
Jonáš vstal a podľa Pánovho rozkazu šiel do Ninive.
Ninive bolo veľké mesto pred Bohom; tri dni trvala cesta cezeň. Jonáš začal prechádzať mestom v prvý deň a volal: „Ešte štyridsať dní a Ninive bude rozvrátené.“
Obyvatelia Ninive uverili v Boha, vyhlásili pôst a od najväčšieho po najmenšieho sa obliekli do vrecoviny.
Zvesť sa dostala až k ninivskému kráľovi. Vstal zo svojho trónu, zhodil zo seba plášť, obliekol si vrecovinu a posadil sa do popola. Potom dal rozhlásiť po Ninive rozhodnutie kráľa a jeho veľmožov: „Nech nič neokúsia ľudia ani zvieratá, dobytok a ovce nech sa nepasú, ani vodu nech nepijú! Ľudia i zvieratá nech sa oblečú do vrecoviny a hlasno volajú k Bohu a nech sa každý odvráti od svojej zlej cesty a od násilia, ktoré pácha. Ktovie, možno Boh zmení svoje rozhodnutie a odpustí nám, odloží svoje rozhorčenie a nezahynieme.“
A Boh videl ich skutky, že sa odvrátili od svojej zlej cesty; zmiloval sa a nepostihol ich nešťastím, ktorým im hrozil.
Keď sa schádzali zástupy, začal Ježiš hovoriť: „Toto pokolenie je zlé pokolenie. Žiada znamenie, ale znamenie nedostane, iba ak znamenie Jonášovo. Lebo ako bol Jonáš znamením pre Ninivčanov, tak bude aj Syn človeka pre toto pokolenie.
Kráľovná z juhu vystúpi na súde proti mužom tohto pokolenia a odsúdi ich; lebo ona z končín zeme prišla počúvať Šalamúnovu múdrosť – a tu je niekto väčší ako Šalamún.
Mužovia z Ninive vystúpia na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdia ho; lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie – a tu je predsa niekto väčší ako Jonáš.“