Na celej zemi bol jeden jazyk a rovnaká reč.
Keď sa ľudia pohli z východu, našli rovinu v krajine Sennaar a usadili sa na nej.
Povedali si: „Poďte, narobíme tehál a vypálime ich v ohni.“ Tehlu používali namiesto kameňa a namiesto malty asfalt.
Potom povedali: „Poďte, postavíme si mesto a vežu, ktorej vrchol bude siahať do neba. A urobíme si meno, aby sme sa nerozptýlili po celej zemi.“
Pán však zostúpil, aby sa podíval na mesto a vežu, ktorú stavali ľudia, a povedal: „Hľa, sú jeden národ a všetci hovoria jedným jazykom. Toto je začiatok ich činov a už im nebude ťažko urobiť, čo si zaumienili. Poďte, zostúpime a pomätieme tam ich reč, aby nik nerozumel reči druhého.“ Tak ich Pán odtiaľ rozptýlil po celej zemi a mesto prestali stavať. Preto sa ono volá Bábel. Lebo tam bola pomätená reč celej zeme a Pán ich odtiaľ rozptýlil po celej zemi.
Mojžiš vystúpil k Bohu. Pán ho zavolal z vrchu a povedal: „Toto povieš domu Jakuba a oznámiš synom Izraela: Sami ste videli, čo som urobil Egypťanom, ako som vás niesol na orlích krídlach a priviedol k sebe. Ak teda budete počúvať môj hlas a zachovávať moju zmluvu, budete mojím vlastníctvom medzi všetkými národmi; lebo moja je celá zem. Budete mi kráľovstvom kňazov a svätým národom. Toto sú slová, ktoré povieš synom Izraela.“
Mojžiš šiel, zvolal starších ľudu a predniesol im všetko, čo mu Pán nariadil povedať. A všetok ľud naraz odpovedal: „Splníme všetko, čo Pán povedal.“
Na tretí deň za rána začalo hrmieť a blýskať sa; vrch zahalil čierny mrak a zaznieval mohutný zvuk poľnice. Všetok ľud v tábore sa chvel od strachu.
Keď ich Mojžiš vyviedol z tábora v ústrety Bohu, na úpätí vrchu zastali.
Vrch Sinaj bol celý zahalený v dyme, lebo Pán zostúpil naň v ohni. Vystupoval z neho dym ako z pece a celý vrch sa silno otriasal.
Zvuk poľnice bol čoraz silnejší. Mojžiš hovoril a Boh mu odpovedal v hrmení. Pán zostúpil na vrch Sinaj, na končiar vrchu, a Mojžiša povolal na končiar.
V tých dňoch spočinula na mne Pánova ruka, Pán ma v duchu vyviedol a postavil uprostred údolia, ktoré bolo plné kostí, a vodil ma zôkol-vôkol pomedzi ne; bolo ich veľmi veľa v údolí a boli už celkom zoschnuté. A povedal mi: „Syn človeka, ožijú tieto kosti?“
Povedal som: „Pane, ty to vieš.“
Potom mi povedal: „Prorokuj o týchto kostiach a povedz im: Suché kosti, počujte Pánovo slovo! Toto hovorí Pán, Boh, týmto kostiam: Hľa, ja vložím do vás ducha a ožijete. Pripevním na vás šľachy, nechám vás obrásť mäsom, obtiahnem vás kožou, dám vám ducha, ožijete a spoznáte, že ja som Pán!“
Prorokoval som teda, ako mi rozkázal. Ako som prorokoval, nastal hrkot a pohyb: kosť sa priblížila ku kosti, každá k svojmu kĺbu. Pozeral som sa a hľa, obložili ich šľachy a mäso a zvrchu ich obtiahla koža, ale ducha v nich nebolo.
Vtedy mi povedal: „Prorokuj o duchu, prorokuj, syn človeka. Povedz duchu: Toto hovorí Pán, Boh: Duch, príď od štyroch vetrov a ovej týchto pozabíjaných, nech ožijú.“
Prorokoval som teda, ako mi rozkázal, a vošiel do nich duch. Ožili a postavili sa na nohy – nesmierne veľké vojsko.
Potom mi povedal: „Syn človeka, tieto kosti, to je celý dom Izraela. Oni hovoria: ‚Zoschli nám kosti, zhynula naša nádej, sme stratení.‘ Preto prorokuj a povedz im: Toto hovorí Pán, Boh: Ľud môj, ja otvorím vaše hroby, vyvediem vás z vašich hrobov a vovediem vás do krajiny Izraela. A spoznáte, že ja som Pán, keď otvorím vaše hroby a vyvediem vás z vašich hrobov, ľud môj. Vložím do vás svojho ducha a ožijete. Usadím vás na vlastnej pôde a spoznáte, že ja som Pán. Povedal som a splním,“ hovorí Pán, Boh.
Toto hovorí Pán: „Vylejem svojho ducha na každé telo a vaši synovia i vaše dcéry budú prorokovať. Vaši starci budú snívať sny a vaši mladíci budú mať videnia. Aj na svojich služobníkov a služobnice vylejem v tých dňoch svojho ducha. A urobím znamenia na nebi i na zemi: krv, oheň a stĺpy dymu. Slnko sa premení na tmu a mesiac na krv, prv, ako príde Pánov deň, veľký a hrozný.
Ale každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude zachránený, lebo na vrchu Sion a v Jeruzaleme bude spása, ako hovorí Pán, aj vo zvyškoch, ktoré Pán povolá.“
Bratia, vieme, že celé stvorenie spoločne vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach až doteraz. A nielen ono, ale aj my sami, čo máme prvotiny Ducha, aj my vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame adoptívne synovstvo, vykúpenie svojho tela.
Lebo v nádeji sme spasení. Ale nádej, ktorú možno vidieť, nie je nádej. Lebo kto dúfa v niečo, čo vidí? Ale ak dúfame v niečo, čo nevidíme, trpezlivo to očakávame.
Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi. A ten, ktorý skúma srdcia, vie, po čom Duch túži: že sa prihovára za svätých, ako sa páči Bohu.
V posledný, veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: „Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije. Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody.“
To povedal o Duchu, ktorého mali dostať tí, čo v neho uverili. Lebo ešte nebolo Ducha, pretože Ježiš ešte nebol oslávený.
Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.
V Jeruzaleme boli Židia, nábožní ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom.
Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom. I stŕpli a udivení vraveli: „Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania? A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili? My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kappadócie, Pontu a Ázie, Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch.“
Bratia, nik nemôže povedať: „Ježiš je Pán,“ iba ak v Duchu Svätom.
Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý. Aj služby sú rozličné, ale Pán je ten istý. A rozličné sú aj účinky, ale Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých, je ten istý. Každý však dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok.
Lebo ako je jedno telo a má mnoho údov, ale všetky údy tela sú jedno telo, hoci je ich mnoho, tak aj Kristus. Veď my všetci, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní, boli sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo. A všetci sme boli napojení jedným Duchom.
Duchu Svätý, príď z neba
a vyšli nám zo seba
žiaru svetla pravého.
Príď k nám, Otče chudobných,
Darca darov sľúbených,
svetlo srdca bôľneho.
Tešiteľ si najlepší,
ó, hosť duše najsladší,
ty sladké občerstvenie.
V práci si poľahčenie,
v sparne si ovlaženie,
v plači si potešenie.
Svetlo oblažujúce,
naplň myseľ aj srdce
ľudu tebe verného.
Bez pomocnej milosti
človek žije v hriešnosti,
nie je v ňom nič dobrého.
Očisť, čo je skalené,
zavlaž, čo je znavené,
uzdrav, čo je zranené.
Ohni, čo je stŕpnuté,
zohrej, čo je skrehnuté,
naprav, čo je zblúdené.
Daruj svojim veriacim,
s dôverou ťa prosiacim,
svätú milosť sedmorú.
Daj za čnosti odmenu,
daj smrť dobrú, blaženú,
daj nám radosť trvalú.
Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána.
A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“