Mojžiš povedal ľudu: „Spomínaj si na celú cestu, ktorou ťa Pán, tvoj Boh, týchto štyridsať rokov viedol po púšti, aby ťa pokoril a vyskúšal, aby sa ukázalo, čo je v tvojom srdci, či budeš zachovávať jeho prikázania alebo nie.
Pokoril ťa, nechal ťa hladovať a potom ti dal za pokrm mannu, ktorú si nepoznal ani ty, ani tvoji otcovia, aby ti ukázal, že nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Pánových úst.
Nezabudni teda na Pána, svojho Boha, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva, a viedol ťa cez veľkú a hroznú púšť, kde boli ohnivé hady a škorpióny, po vyprahnutej zemi bez vody, ktorý pre teba z najtvrdšej skaly vyviedol vodu a sýtil ťa na púšti mannou, ktorú nepoznali tvoji otcovia.“
Bratia, nie je kalich dobrorečenia, ktorému dobrorečíme, účasťou na Kristovej krvi? A chlieb, ktorý lámeme, nie je účasťou na Kristovom tele?
Keďže je jeden chlieb, my mnohí sme jedno telo, lebo všetci máme podiel na jednom chlebe.
Chváľ, Sione, Spasiteľa,
chváľ Pastiera, Živiteľa,
v hymnách, piesňach hlas svoj zvýš.
Koľko máš síl, toľko snaž sa:
tak je veľká jeho krása,
že ju chváliť nestačíš.
Živý chlieb, čo život dáva,
dnes naozaj podľa práva
ospevovať treba nám.
Ten chlieb nad večerným stolom
lámal dvanásť apoštolom
skutočne náš drahý Pán.
Buď mu chvála, plná, jasná,
slávnosť príjemná a krásna,
v srdci vrúcne plesanie.
Nech dnes prvé stolovanie,
čo si ustanovil, Pane,
úctu od nás dostane.
Hostina nového Kráľa
Baránka nám darovala;
koniec starej slávnosti.
Po starých, hľa, nové časy,
pravda tôňu iste zhasí,
svetlo noc von vyhostí.
Čo sám Kristus obetoval,
chcel, by kňaz vždy obnovoval
na pamiatku jeho rán.
Tak sme Cirkvou poučení,
že sa chlieb a víno zmení
na obetu spásy nám.
Kresťanom sa veriť dáva,
že sa z chleba telo stáva,
víno sa v krv zmeňuje.
Čo zrak nezrie, nevie hlava,
overí nám viera pravá,
čo moc vecí zvyšuje.
Rozličnými pod spôsobmi,
znakmi, nie však podstatami
ukrytý je pravý Boh.
Telo je sa, krv sa pije:
Kristus celý stále žije
v obidvoch tých spôsoboch.
Ak ho prijmeš, vždy je celý,
neláme sa, nerozdelí,
celý sa vždy požíva.
Tisíce ho prijímajú,
však celého všetci majú,
z celku sa neodníma.
Dobrí aj zlí prijímajú,
nerovnaký údel majú:
život, buď odsúdenie.
Život dobrým, smrť zas hriešnym;
hľa, jak účinok rozličný
pôsobí prijímanie.
Keď sa chlieb sviatostný láme,
v každej časti požívame
telo Pána v celosti.
Podstata je nezmenená,
len v znaku je táto zmena;
zostáva moc sviatosti.
* Hľa, chlieb z neba, chlieb anjelov,
stal sa ľuďom živým chlebom,
nedajme ho zneuctiť.
Zobrazený v Izákovi,
spodobený v baránkovi,
v manne danej na púšti.
Pastier dobrý, chlieb náš pravý,
zmiluj sa, ó, preláskavý
Ježiš, pas nás, chráň nás v zdraví,
vezmi si nás do výšavy,
nech tiež zrieme zem živých.
Všetko vieš a možné je ti:
tu nás pasieš, svoje deti;
tam nech stoluje a sedí
každý z nás jak dedič svätý,
brat občanov blažených.
Ježiš povedal zástupom: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“
Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!“
Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život.
Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.
Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa.
Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli.
Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“