Toto hovorí Pán: „Hľa, prehovorím ju, zavediem ju na púšť a prihovorím sa jej srdcu. Tam bude poslúchať ako v dňoch svojej mladosti, ako v dňoch, keď vychádzala z egyptskej krajiny.
A v ten deň, hovorí Pán, budeš ma volať: ‚Môj manžel;‘ už ma viac nebudeš volať: ‚Môj Bál.‘
Vtedy si ťa navždy zasnúbim, zasnúbim si ťa v spravodlivosti a práve, v láske a milosrdenstve, zasnúbim si ťa vo vernosti a ty spoznáš Pána.“
Keď Ježiš rozprával, pristúpil k nemu istý popredný muž, poklonil sa mu a povedal: „Pred chvíľkou mi zomrela dcéra; ale poď, vlož na ňu ruku a ožije.“ Ježiš vstal a šiel za ním i so svojimi učeníkmi.
Vtedy k nemu odzadu pristúpila istá žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok, a dotkla sa obruby jeho odevu. Povedala si totiž v duchu: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“
Ježiš sa obrátil a keď ju zazrel, povedal: „Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila.“ A žena bola od tej hodiny zdravá.
Keď potom Ježiš prišiel do domu popredného muža a videl pískajúcich na píšťalách a rozrušený dav, povedal: „Odíďte! Dievča neumrelo, ale spí.“ Oni ho vysmiali. Ale keď dav rozohnali, vošiel dnu, chytil dievča za ruku a ono vstalo. A chýr o tom sa rozniesol po celej krajine.