Na začiatku panovania judejského kráľa Joziášovho syna Joakima zaznelo toto Pánovo slovo: „Toto hovorí Pán: Staň si na nádvorí Pánovho domu a všetkým, čo sa z judejských miest prichádzajú pokloniť do Pánovho domu, hovor všetko, čo som ti rozkázal povedať; nevynechaj ani slovo. Azda počúvnu a vrátia sa všetci zo svojej zlej cesty a ja odvolám nešťastie, ktorým ich zamýšľam postihnúť pre zlobu ich skutkov.
Povedz im: Toto hovorí Pán: Ak ma nepočúvnete a nebudete žiť podľa môjho zákona, ktorý som vám dal, ak nebudete počúvať slová mojich služobníkov prorokov, ktorých vám neúnavne posielam, a vy ich neposlúchate, vydám tento dom ako Šílo a toto mesto vydám na potupenie všetkým národom zeme.“
Kňazi, proroci a všetok ľud počúvali tieto Jeremiášove slová v Pánovom dome.
A keď Jeremiáš skončil všetko, čo mu Pán prikázal povedať všetkému ľudu, kňazi, proroci i ľud ho chytili a kričali: „Zomrieš! Prečo si prorokoval v Pánovom mene: ‚Tento dom bude ako Šílo a toto mesto spustne, lebo v ňom nebude obyvateľov?‘“
A všetok ľud sa v Pánovom dome zhŕkol proti Jeremiášovi.
Ježiš prišiel do svojej vlasti a učil ich v synagóge. Oni sa divili a hovorili: „Skade má tento takú múdrosť a zázračnú moc? Vari to nie je tesárov syn? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub a Jozef, Šimon a Júda? A nie sú u nás všetky jeho sestry? Skadeže má toto všetko?“ A pohoršovali sa na ňom.
Ale Ježiš im povedal: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti a v jeho dome.“
A pre ich neveru tam neurobil veľa zázrakov.