V tom roku, na začiatku panovania judejského kráľa Sedekiáša – v piatom mesiaci štvrtého roku – mi v Pánovom dome v prítomnosti kňazov a všetkého ľudu povedal Azurov syn prorok Hananiáš z Gabaonu: „Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Polámem jarmo babylonského kráľa. Ešte dva roky a ja vrátim na toto miesto všetky nádoby Pánovho domu, ktoré vzal babylonský kráľ Nabuchodonozor z tohoto miesta a odniesol do Babylonu. A Joachimovho syna, judejského kráľa Jechoniáša, i všetkých judejských zajatcov, ktorí odišli do Babylonu, privediem späť na toto miesto, hovorí Pán; lebo polámem jarmo babylonského kráľa.“
Prorok Jeremiáš odpovedal prorokovi Hananiášovi pred kňazmi a pred všetkým ľudom, čo bol v Pánovom dome. Prorok Jeremiáš povedal: „Amen! Nech to Pán urobí! Nech Pán splní tvoje slová, ktoré si prorokoval, že sa vrátia do Pánovho domu nádoby a všetci zajatci z Babylonu na toto miesto.
Ale počuj toto slovo, ktoré ja poviem do tvojich uší i do uší všetkého ľudu. Proroci, čo boli predo mnou a pred tebou od počiatku, predpovedali mnohým krajinám a veľkým kráľovstvám vojnu, nešťastie a mor. O prorokovi, ktorý predpovedá pokoj, sa zvie, že ho naozaj poslal Pán ako proroka, až keď sa splní jeho prorocké slovo.“
Tu Hananiáš vzal jarmo zo šije proroka Jeremiáša a polámal ho. A pred všetkým ľudom Hananiáš povedal: „Toto hovorí Pán: Takto po dvoch rokoch polámem jarmo babylonského kráľa Nabuchodonozora zo šije všetkých národov.“
A prorok Jeremiáš odišiel svojou cestou.
Keď prorok Hananiáš polámal jarmo zo šije proroka Jeremiáša, zaznelo Jeremiášovi Pánovo slovo: „Choď a povedz Hananiášovi: Toto hovorí Pán: Drevené jarmá si polámal, no namiesto nich urobíš jarmá železné. Lebo toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Železné jarmo položím na šiju všetkých týchto národov, aby slúžili babylonskému kráľovi Nabuchodonozorovi; a budú mu slúžiť; ešte aj poľnú zver som mu dal.“
A prorok Jeremiáš povedal prorokovi Hananiášovi: „Počuj, Hananiáš, neposlal ťa Pán; ty si tento ľud zavádzal falošnou nádejou. Preto Pán hovorí: Vyženiem ťa zo sveta; tohto roku zomrieš, lebo si prevrátene hovoril proti Pánovi.“
A v siedmom mesiaci toho roku prorok Hananiáš zomrel.
Len čo Ježiš nasýtil zástupy, rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy. Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám.
Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim. Nad ránom sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš. Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušení vraveli: „Mátoha!“ A od strachu vykríkli.
Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“
Peter mu povedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode.“
On povedal: „Poď!“
Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi. Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: „Pane, zachráň ma!“
Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“
A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol. Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli: „Naozaj si Boží Syn!“
Preplavili sa na druhý breh a došli do kraja Genezaret. Len čo ho obyvatelia toho kraja spoznali, vyslali poslov do celého okolia. I prinášali k nemu všetkých chorých a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.