„V tom čase, hovorí Pán, budem Bohom všetkým rodom Izraela a oni budú mojím ľudom.
Toto hovorí Pán: Našiel milosť na púšti ľud, ktorý meču unikol; Izrael vojde do svojho pokoja.“
Z diaľky sa mi zjavil Pán: „Láskou odvekou ťa milujem, preto som si ťa milosrdne pritiahol.
Znova ťa vybudujem a budeš vybudovaná, panna Izraela; ešte sa ozdobíš svojimi bubnami, vykročíš s veselými do tanca. Ešte budeš sadiť vinice na vrchoch Samárie; a tí, čo budú sadiť, budú aj oberať.
Lebo príde deň, keď budú kričať strážnici na efraimskom pohorí: ‚Vstávajte, vystúpme na Sion, k Pánovi, nášmu Bohu!‘
Lebo toto hovorí Pán: Plesajte plní radosti pre Jakuba, jasajte nad prvým z národov; ohlasujte, spievajte a vravte: ‚Zachráň, Pane, svoj ľud, zvyšok Izraela.‘“
Ježiš sa odobral do okolia Týru a Sidonu. Tu prišla k nemu istá kanaánska žena z tých končín a kričala: „Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Dcéru mi hrozne trápi zlý duch.“ Ale on jej neodpovedal ani slovo.
Jeho učeníci pristúpili k nemu a prosili ho: „Pošli ju preč, lebo kričí za nami.“ Ale on odvetil: „Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela.“
No ona prišla k nemu, poklonila sa mu a povedala: „Pane, pomôž mi!“
On jej odpovedal: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“
„Áno, Pane,“ vravela ona, „ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov.“
Vtedy jej Ježiš povedal: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš.“
A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá.