Toto hovorí Pán: „Syn človeka, počúvaj, čo ti hovorím; a nebuď spurný ako tento spurný dom; otvor ústa a zjedz všetko, čo ti dám.“ Vtom som videl ruku vystretú ku mne a v nej zvitok knihy. Rozvinul ho predo mnou a bol popísaný znútra i zvonka; boli na ňom napísané žalospevy, vzdychania a beda.
Tu mi povedal: „Syn človeka, zjedz všetko, čo je pred tebou; zjedz tento zvitok a choď a hovor synom Izraela.“ Otvoril som ústa a on mi dal zvitok zjesť. Potom mi povedal: „Syn človeka, zjedz ho a tvoje vnútro sa naplní týmto zvitkom, ktorý ti dávam.“ Zjedol som ho teda a v ústach mi bol sladký ako med.
On mi povedal: „Syn človeka, choď k domu Izraela a hovor im moje slová.“
V tú hodinu pristúpili k Ježišovi učeníci a pýtali sa: „Kto je podľa teba najväčší v nebeskom kráľovstve?“
On zavolal k sebe dieťa, postavil ho medzi nich a povedal: „Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva. Kto sa teda poníži ako toto dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve. A kto prijme jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma.
Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach.
Čo myslíte? Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by zablúdila, nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, čo zablúdila?
A keď sa mu ju podarí nájsť, veru, hovorím vám: Bude mať z nej väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezablúdili.
Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby zahynul čo len jediný z týchto maličkých.“