Pán prehovoril ku mne takto: „Syn človeka, oznám Jeruzalemu jeho ohavnosti a povedz: Toto hovorí Pán, Boh, Jeruzalemu: Koreň a pôvod máš v krajine Kanaán, tvoj otec je Amorejčan, matka Hetejčanka. A keď si sa narodila, pupočnú šnúru ti neprerezali, vodou ťa neumyli na očistenie, soľou neposolili a plienkami nepovili. Ničie oko sa nad tebou nezľutovalo a neurobilo ti jedinú z týchto vecí z lásky, ale hodili ťa na zem s odporom v deň tvojho narodenia.
Vtedy som išiel popri tebe, videl som, ako sa hádžeš vo vlastnej krvi, a povedal som ti, zakrvavenej: Ži! Áno, riekol som ti: Ži vo svojej krvi a vzrastaj ako poľný kvet! Rástla si a rozvíjala si sa, dospela si do zrelého veku: spevneli ti prsia, narástli vlasy; bola si však nahá a celá zmätená.
Šiel som popri tebe a videl som ťa; práve prišiel tvoj čas, čas lásky. Rozprestrel som na teba svoj plášť a zakryl som tvoju nahotu. Potom som ti prisahal a uzavrel som s tebou zmluvu, hovorí Pán, Boh, a stala si sa mojou. Obmyl som ťa vodou, splákol som z teba krv a pomazal som ťa olejom. Obliekol som ťa do pestrých šiat, obul som ti obuv z kože delfína, ovinul som ťa kmentom, zaodial hodvábom.
Ozdobil som ťa skvostami: na ruky som ti dal náramky a okolo krku retiazku. Dal som ti obrúčku do nosa a krúžok na uši a na hlavu nádhernú korunu. Zdobila si sa zlatom a striebrom, obliekala si sa do kmentu, hodvábu a pestrých šiat, jedla si múku, med a olej; opeknela si nadmieru a bola si súca na kráľovský trón. Pre tvoju krásu sa rozniesol chýr o tebe medzi národmi, lebo si bola dokonalá v mojej ozdobe, ktorou som ťa obdaril, hovorí Pán, Boh.
No spoliehala si sa na svoju krásu, využívala si svoj chýr a stala si sa neviestkou. Núkala si sa bez výberu každému, kto šiel okolo.
Ja si však spomeniem na svoju zmluvu s tebou z dní tvojej mladosti a uzavriem s tebou večnú zmluvu, aby si sa rozpamätala a hanbila, aby si už od hanby nemohla otvoriť ústa, keď ti odpustím všetko, čo si popáchala,“ hovorí Pán, Boh.
Toto hovorí Pán, Boh: „Urobím s tebou, ako si ty urobila, keď si pohrdla prísahou a porušila zmluvu. Potom si spomeniem na svoju zmluvu s tebou z dní tvojej mladosti a uzavriem s tebou večnú zmluvu. Rozpamätáš sa na svoje správanie a budeš sa hanbiť, keď dostaneš svoje sestry staršie, ako si ty, i mladšie od teba. Dám ti ich za dcéry, ale nie pre tvoju zmluvu. Ja uzavriem zmluvu s tebou a budeš vedieť, že ja som Pán, aby si sa rozpamätala a hanbila, aby si už od hanby nemohla otvoriť ústa, keď ti odpustím všetko, čo si popáchala,“ hovorí Pán, Boh.
K Ježišovi pristúpili farizeji a pokúšali ho: „Smie človek prepustiť svoju manželku z akejkoľvek príčiny?“
On odpovedal: „Nečítali ste, že Stvoriteľ ich od počiatku ako muža a ženu stvoril a povedal: ‚Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele‘? A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje.“
Povedali mu: „Prečo potom Mojžiš rozkázal dať priepustný list a prepustiť?“
Odpovedal im: „Mojžiš vám pre tvrdosť vášho srdca dovolil prepustiť vaše manželky; ale od počiatku to nebolo tak. A hovorím vám: Každý, kto prepustí svoju manželku pre iné ako pre smilstvo a vezme si inú, cudzoloží.“
Jeho učeníci mu povedali: „Keď je to takto medzi mužom a ženou, potom je lepšie neženiť sa.“
On im povedal: „Nie všetci pochopia toto slovo, iba tí, ktorým je to dané. Lebo sú ľudia neschopní manželstva, pretože sa takí narodili zo života matky, iných takými urobili ľudia a iní sa takými urobili sami pre nebeské kráľovstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí.“