Pán prehovoril ku mne takto: „Syn človeka, ja ťa stihnem ranou: vezmem ti potešenie tvojich očí, ale plakať nesmieš ani nariekať; slzy nech ti netečú. Tíško vzdychaj, smútočný nárek nekonaj, hlavu si oviň turbanom, obuj si sandále, bradu si nezahaľuj a smútočný pokrm nejedz.“
Ráno som teda hovoril ľudu a večer mi zomrela žena. Na druhé ráno som robil, ako mi rozkázal.
A ľud mi hovoril: „Prečo nám nepovieš, čo to znamená, čo robíš?“
Povedal som im: „Pán ku mne prehovoril: Povedz Izraelovmu domu: Toto hovorí Pán, Boh: Hľa, ja znevážim svoju svätyňu, pýchu vašej sily, potešenie vašich očí a túžbu vašej duše. Vaši synovia a dcéry, ktorých ste zanechali, padnú pod mečom. A budete robiť, ako ja robím: bradu si nezahalíte a nebudete jesť smútočný pokrm; turbany budete mať na hlavách a sandále na nohách: nebudete plakať ani nariekať, ale budete chradnúť pre svoje neprávosti a vzdychať brat popri bratovi. A Ezechiel vám bude znamením: keď to príde, budete robiť všetko, ako on robil, a spoznáte, že ja som Pán, Boh.“
Ktosi pristúpil k Ježišovi a pýtal sa ho: „Učiteľ, čo dobré mám robiť, aby som mal večný život?“
On mu povedal: „Prečo sa ma pýtaš na dobré? Len jeden je dobrý. Ale ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania.“ On sa ho opýtal: „Ktoré?“
Ježiš odpovedal: „Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti otca i matku a milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“
Mladík mu povedal: „Toto všetko som zachovával, čo mi ešte chýba?“
Ježiš mu vravel: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“
Keď mladík počul toto slovo, odišiel smutný, lebo mal veľký majetok.