Pán prehovoril ku mne takto: „Syn človeka, prorokuj o pastieroch Izraela; prorokuj a povedz pastierom: Toto hovorí Pán, Boh: Beda pastierom Izraela, ktorí pásli seba! Vari pastieri nemajú pásť stádo? Mlieko ste jedli, vlnou ste sa odievali, vykŕmené ste zabíjali, ale stádo ste nepásli. Slabé ste neposilňovali, choré neliečili, zlomené neobviazali, rozpŕchnuté ste nezavrátili, stratené nehľadali, ale kruto a násilne ste panovali nad nimi. Tak sa moje ovce rozpŕchli, lebo nebolo pastiera: stali sa korisťou divej zveri a roztratili sa. Moje stádo blúdilo po všetkých vrchoch a po všetkých vyvýšených kopcoch; po šírej zemi sa roztratili moje stáda a nebolo toho, kto by ich hľadal, nebolo toho, kto by ich hľadal.
Preto, pastieri, počujte Pánovo slovo: Ako žijem, hovorí Pán, Boh, pretože sa moje stádo stalo korisťou, moje ovce sa stali pokrmom divej zveri, lebo nebolo pastiera; moji pastieri sa nestarali o moje stádo, pastieri pásli seba, a moje stádo nepásli, preto, pastieri, počujte Pánovo slovo.
Toto hovorí Pán, Boh: Ja sám prídem na pastierov a vezmem ich na zodpovednosť za moje stádo a už im nedovolím stádo pásť; pastieri už nebudú pásť seba: vytrhnem im moje stádo z úst, nebude im viac pokrmom.
Lebo toto hovorí Pán, Boh: Hľa, ja sám vyhľadám svoje ovce a ujmem sa ich.“
Ježiš povedal učeníkom toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice.
Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. I povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.‘ A oni šli.
Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne.
Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: ‚Čo tu nečinne stojíte celý deň?‘ Vraveli mu: ‚Nik nás nenajal.‘ Povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice!‘
Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: ‚Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!‘
Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári.
Vzali ho a šomrali na hospodára: ‚Títo poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.‘
Ale on jednému z nich odpovedal: ‚Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?‘
Tak budú poslední prvými a prví poslednými.“