Keď bol Ježiš vzatý do neba, apoštoli sa vrátili do Jeruzalema z hory, ktorá sa volá Olivová a je blízko Jeruzalema, vzdialená toľko, koľko je dovolené prejsť v sobotu.
Keď ta prišli, vystúpili do hornej siene, kde sa zdržiavali Peter a Ján, Jakub a Ondrej, Filip a Tomáš, Bartolomej a Matúš, Jakub Alfejov, Šimon Horlivec a Júda Jakubov.
Títo všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi.
Milovaní, radujte sa, keď máte účasť na Kristových utrpeniach, aby ste sa radovali a plesali aj vtedy, keď sa zjaví jeho sláva.
Keď vás hanobia pre Kristovo meno, ste blahoslavení, lebo Duch slávy a Boží na vás spočíva.
Len nech nik z vás netrpí ako vrah alebo zlodej, alebo zločinec, alebo sliedič. Kto však trpí ako kresťan, nech sa nehanbí, ale nech oslavuje Boha týmto menom.
Stála Matka bolestivá
vedľa kríža ľútostivá,
keď na ňom Syn milý pnel.
Ach, tej Matke prežalostnej,
zarmútenej a bolestnej
sedmorý meč v duši tkvel.
Ó, jak smutná, doráňaná
bola ona požehnaná
Matka Syna Božieho.
Jak plakala a trpela
svätá Matka, keď videla
muky Syna milého.
Ktože by z nás nezaplakal,
keby videl, bolesť aká
je v jej srdci nevinnom.
Kto by nebol rozžialený,
pozorujúc bolesť Ženy,
ako trpí so Synom.
Pre hriech ľudu bezbožného
vidí Syna mučeného,
jak ho človek zbičoval.
Vidí, ako Syn milený
dokonáva opustený;
dušu Otcu odovzdal.
Ó, ty, Matka, žriedlo lásky,
nech prežívam bôľ tvoj ťažký
a nech s tebou nariekam!
Nech mi srdce láskou planie
ku Kristovi neprestajne,
veď on je môj Boh a Pán.
* Svätá Matka, Krista rany,
ktorými bol doráňaný,
hlboko mi v srdce vtlač.
Na bolestiach Syna tvojho,
za mňa z lásky trpiaceho,
nech mám podiel, v srdci plač.
Daj, nech s tebou plačem, kvílim
a nech s Kristom spolucítim,
kým len tuná budem žiť.
Pod krížom stáť s tebou túžim,
k tebe v žiali sa pridružím
a chcem s tebou žalostiť.
Panna panien prevznešená,
aj pre mňa si zúbožená,
preto s tebou nariekam.
Daj, nech Kristovu smrť nosím
a na kríži účasť prosím,
rany jeho uctievam.
Raň ma bôľmi Krista Pána,
svätým krížom opoj aj mňa
aj krvou Nevinného.
A pred večným ohňom chráň ma,
pomáhaj mi, svätá Panna,
v deň súdu posledného.
Nech je mi kríž útočišťom,
Kristova smrť – život s Kristom;
vyprosuj mi milosti.
A keď moje telo skoná,
daj, nech moja duša spozná
život rajskej radosti. Amen.
Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna.
Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“
Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“
A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.
Ježišov otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, – a tvoju vlastnú dušu prenikne meč –, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“