Jób povedal Pánovi: „Ja viem, že ty môžeš všetko a tvoj zámer nemožno prekaziť. Kto môže bez toho, že by mal vedomosť, zastierať tvoje plány? Hovoril som o tom, čomu nerozumiem, o divoch, ktoré presahujú moju chápavosť. Len z počutia som ťa poznal doteraz, no teraz ťa vidím vlastnými očami. Preto si robím výčitky a kajám sa v prachu a popole.“
A Pán požehnal koniec Jóbovho života viac ako jeho začiatok. Jób nadobudol štrnásťtisíc oviec, šesťtisíc tiav, tisíc záprahov volov a tisíc oslíc. Mal znova sedem synov a tri dcéry. Jednej dal meno Holubica, druhej meno Kasia, tretej meno Roh krásy. V šírom kraji nebolo krajších žien ako Jóbove dcéry.
A ich otec im dal aj podiel na dedičstve s ich bratmi.
Jób potom žil ešte stoštyridsať rokov a videl svoje deti i deti svojich detí až po štvrté pokolenie. A zomrel starý a sýty svojich dní.
Sedemdesiati dvaja sa vrátili natešení a hovorili: „Pane, aj zlí duchovia sa nám poddávajú v tvojom mene!“
On im povedal: „Videl som satana padať z neba ako blesk. Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej sile nepriateľa a nič vám neuškodí. No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi.“
V tej hodine Ježiš zaplesal v Duchu Svätom a povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo.
Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nevie, kto je Syn, iba Otec, ani kto je Otec, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.“
Potom sa obrátil osobitne k učeníkom a povedal: „Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vidíte vy. Lebo hovorím vám: Mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli.