Mal som veľkú radosť a útechu z tvojej lásky, brat môj, pretože si osviežil srdcia svätých.
Preto, hoci by som ti mohol v Kristovi smelo rozkázať, čo máš urobiť, radšej prosím pre lásku ja, Pavol, už starec a teraz aj väzeň Krista Ježiša: prosím ťa za svojho syna Onezima, ktorého som splodil v okovách.
Kedysi ti bol neužitočný, ale teraz je užitočný aj tebe aj mne. Poslal som ti ho naspäť; jeho, to jest moje srdce. Chcel som si ho ponechať pri sebe, aby mi v okovách pre evanjelium slúžil namiesto teba. Ale nechcel som nič urobiť bez tvojho súhlasu, aby tvoj dobrý skutok nebol akoby vynútený, ale dobrovoľný.
Veď azda preto odišiel na čas, aby si ho dostal navždy. Už nie ako otroka, ale oveľa viac ako otroka: ako milovaného brata, milého najmä mne – a o čo viac tebe – i podľa tela aj v Pánovi. Ak ma teda pokladáš za druha, prijmi ho ako mňa samého. A ak ťa v niečom poškodil alebo ak ti je niečo dlžen, mne to pripočítaj.
Ja, Pavol – píšem vlastnou rukou –, ja to zaplatím; aby som ti nemusel povedať, že ty mne dlhuješ aj seba samého. Veru, brat môj, kiež mám ja z teba úžitok v Pánovi. Osviež moje srdce v Kristovi.
Keď sa farizeji opýtali Ježiša, kedy príde božie kráľovstvo, on im povedal: „Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať. Ani nepovedia: ‚Aha, tu je!‘ alebo: ‚Tamto je!‘, lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.“
A učeníkom povedal: „Prídu dni, keď si budete žiadať uvidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte. A povedia vám: ‚Hľa, tu je!‘, ‚Hľa, tamto je!‘ Nechoďte nikde, nebežte za nimi! Lebo ako blesk, keď sa zablysne, ožiari všetko od jedného kraja neba až po druhý, tak aj Syn človeka v svoj deň.
Ale najprv musí mnoho trpieť a toto pokolenie ho zavrhne.