V múdrosti je duch chápavý a svätý, jediný a mnohonásobný, jemný, bystrý, prenikavý, nepoškvrnený, jasný, nevinný, milujúci dobro, ostrý, nezadržateľný, dobročinný, ľudský, dobrotivý, pevný, istý, pokojný, všemohúci, vševidiaci, prenikajúci všetkých duchov, rozumných, čistých, najjemnejších.
Veď múdrosť je pohyblivejšia než akýkoľvek pohyb; je taká, že svojou čistotou prechádza a preniká všetko.
Ona je dychom Božej sily a čistý výron slávy Všemohúceho, preto nič nečisté sa jej dotknúť nemôže. Ona je odblesk večného svetla, zrkadlo Božej moci bez škvrny a obraz jeho dobroty.
A hoci je len jedna, môže všetko; zostáva sama v sebe a všetko obnovuje. V každom pokolení prechádza do svätých duší a robí z nich Božích priateľov a prorokov.
Veď Boh miluje len toho, kto býva s múdrosťou. Ona je krajšia než slnko a prevyšuje všetky súhvezdia; v porovnaní so svetlom žiari jasnejšie, lebo po svetle nasleduje noc, ale múdrosť zloba nezmôže.
Jej sila siaha od jedného konca k druhému a všetko riadi lahodne.
Keď sa farizeji opýtali Ježiša, kedy príde božie kráľovstvo, on im povedal: „Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať. Ani nepovedia: ‚Aha, tu je!‘ alebo: ‚Tamto je!‘, lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.“
A učeníkom povedal: „Prídu dni, keď si budete žiadať uvidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte. A povedia vám: ‚Hľa, tu je!‘, ‚Hľa, tamto je!‘ Nechoďte nikde, nebežte za nimi! Lebo ako blesk, keď sa zablysne, ožiari všetko od jedného kraja neba až po druhý, tak aj Syn človeka v svoj deň.
Ale najprv musí mnoho trpieť a toto pokolenie ho zavrhne.
Duch Pána, Boha, je nado mnou, pretože ma Pán pomazal: poslal ma hlásať radostnú zvesť chudobným, uzdraviť skrúšených srdcom, oznámiť zajatým slobodu, väzneným prepustenie, ohlásiť rok milosti Pána a deň pomsty nášho Boha, aby som potešil všetkých zarmútených a tým, čo oplakávajú Sion, dal veniec namiesto popola, olej plesania namiesto smútku, rúcho radosti namiesto ducha skleslého. Budú sa volať dubmi spravodlivosti, sadenicou Pána na jeho oslavu.
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce si postaví sprava a capov zľava.
Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: ‚Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.‘
Vtedy mu spravodliví povedia: ‚Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?‘
Kráľ im odpovie: ‚Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.‘“