Do mesta Modin prišli kráľovskí posli a nútili k odpadu a k modloslužbe. Zhromaždilo sa k nim mnoho Izraelitov. Prišli aj Matatiáš a jeho synovia.
Kráľovskí posli sa ujali slova a povedali Matatiášovi: „Si v tomto meste význačný a vážený hodnostár, podporujú ťa tvoji synovia i bratia. Preto pristúp prvý a splň kráľov rozkaz, ako ho splnili všetky národy aj Júdovci a tí, čo zostali v Jeruzaleme. Potom budeš ty aj tvoji synovia patriť medzi kráľových priateľov a budete, ty aj tvoji synovia, poctení zlatom, striebrom a mnohými darmi.“
Matatiáš odpovedal zvýšeným hlasom: „Aj keď kráľa poslúchajú všetky národy v kráľovej ríši a odpadávajú od náboženstva svojich otcov a podriaďujú sa jeho nariadeniam, ja, moji synovia a moji bratia, my budeme kráčať podľa zmluvy našich otcov. Nech nám je Pán milostivý, aby sme neopustili zákon a ustanovenia. Kráľov rozkaz neposlúchneme a od nášho náboženstva sa neodchýlime ani napravo ani naľavo.“ Len čo to dopovedal, pred očami všetkých vystúpil akýsi Žid obetovať na oltári v Modine podľa kráľovho rozkazu.
Keď to Matatiáš videl, rozhorčením sa mu zachvelo vnútro, vzplanul spravodlivým hnevom, vrhol sa na neho a zabil ho pri oltári. Zabil aj kráľovho posla, ktorý nútil k obete, a oltár rozbúral. Horlil za zákon, ako kedysi Finés proti Zambrimu, Salomovmu synovi.
Potom Matatiáš volal silným hlasom v meste: „Poďte za mnou všetci, čo horlíte za zákon a chcete zostať verní zmluve!“ Utiekol so svojimi synmi do hôr a všetko, čo mali, zanechali v meste. Vtedy mnohí, čo túžili po spravodlivosti a práve, odišli bývať na púšť.
Keď sa Ježiš priblížil k Jeruzalemu a zazrel mesto, plakal nad ním a hovoril: „Kiež by si aj ty v tento deň spoznalo, čo ti prináša pokoj! Ale teraz je to skryté tvojim očiam. Lebo prídu na teba dni, keď ťa tvoji nepriatelia oboženú valom, obkľúčia ťa a zovrú zo všetkých strán, zrovnajú so zemou teba i tvoje deti v tebe a nenechajú v tebe kameň na kameni, lebo si nespoznalo čas svojho navštívenia.“
Po troch mesiacoch sme vyplávali na alexandrijskej lodi, čo zimovala na ostrove a mala v znaku Blížence. Prišli sme do Syrakúz a zostali sme tam tri dni. Potom sme stade odrazili a dostali sme sa do Régia. Na druhý deň začal viať južný vietor a za dva dni sme došli do Puteol. Tam sme našli bratov, ktorí nás prosili, aby sme u nich zostali sedem dní. A tak sme prišli do Ríma.
Dopočuli sa o nás tamojší bratia a prišli nám naproti až po Appiovo Fórum a k Trom Tabernám. Keď ich Pavol zazrel, vzdával Bohu vďaky a nadobudol úfnosť.
Keď sme prišli do Ríma, dovolili Pavlovi bývať oddelene len s vojakom, čo ho strážil.
Pavol potom zostal celé dva roky vo svojom najatom byte a prijímal všetkých, čo k nemu prichádzali. Ohlasoval Božie kráľovstvo a učil o Pánu Ježišovi Kristovi so všetkou odvahou a bez prekážky.
Len čo Ježiš nasýtil zástupy, rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy. Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám. Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim.
Nad ránom sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš.
Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušení vraveli: „Mátoha!“ A od strachu vykríkli.
Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“
Peter mu povedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode.“
On povedal: „Poď!“
Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi. Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: „Pane, zachráň ma!“
Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“ A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol. Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli: „Naozaj si Boží Syn!“