Keď kráľ Antiochus chodil po horských krajoch, začul, že v Perzii je mesto Elymaida, vychýrené bohatstvom striebra a zlata; že je v ňom veľmi bohatý chrám a v ňom zlaté rúcha, brnenie a štíty, ktoré tam zanechal macedónsky kráľ Alexander, Filipov syn, čo vládol prvý v Grécku.
Šiel a pokúšal sa mesto zaujať a vydrancovať. No nepodarilo sa mu to, lebo obyvatelia mesta sa dozvedeli o jeho zámere. Postavili sa mu na odpor, musel odtiaľ ujsť a veľmi smutný sa vracal do Babylonska.
Ešte v Perzii prišiel k nemu posol a oznámil mu, že vojsko, ktoré tiahlo do Judey, zutekalo. Že na čele veľkého vojska šiel Lyziáš, ale utiekol pred Židmi, ktorí sa zmocnili zbraní i mužstva a veľkej koristi, čo zobrali porazeným vojakom; že zbúrali ohavnú modlu, čo bol postavil na oltár v Jeruzaleme, a svätyňu že obohnali vysokými múrmi ako predtým i jeho mesto Betsur.
Keď to kráľ počul, pochytila ho hrôza a veľmi sa rozrušil; klesol na posteľ a ochorel od zármutku, že sa mu nestalo po vôli.
Zostal tam mnoho dní, lebo sa ho opätovne zmocňoval veľký smútok a cítil, že zomrie. Zvolal všetkých svojich dôverníkov a povedal im: „Spánok sa vzdialil z mojich očí a srdce mi zviera nepokoj. Povedal som si v duchu: Do akého súženia som sa to dostal a v akej pohrome sa to nachádzam?! Veď som býval obľúbený a milovaný, kým som bol pri moci. Teraz si spomínam na zlo, ktoré som popáchal v Jeruzaleme; ako som z neho pobral všetko zlaté a strieborné náčinie a bez príčiny som posielal nivočiť judejské obyvateľstvo. Teraz vidím, že preto na mňa doľahlo toto nešťastie, a hyniem v hroznom zármutku v cudzej krajine.“
K Ježišovi prišli niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a pýtali sa ho: „Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale bol bezdetný, jeho brat si ju má vziať za manželku a splodiť svojmu bratovi potomka.
Bolo teda sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný. Vzal si ju druhý, potom aj tretí a takisto všetci siedmi. Ale nezanechali deti a pomreli. Napokon zomrela aj žena. Nuž ktorému z nich bude žena manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali siedmi za manželku.“
Ježiš im povedal: „Synovia tohoto veku sa ženia a vydávajú. Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú. Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia.
A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v stati o kríku, keď nazýva ‚Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba‘. A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú.“
Tu niektorí zákonníci povedali: „Učiteľ, dobre si to povedal.“ A už sa ho neodvážili na nič vypytovať.
Toto hovorí Pán: „Zachovajte právo, konajte spravodlivo, lebo je blízko moja spása, už príde, aj moja spravodlivosť, už sa zjaví.
A cudzincov, čo sa vinú k Pánovi, čo si ho ctia, čo milujú jeho meno a čo mu slúžia, všetkých, čo zachovávajú sobotu bez znesvätenia a pridŕžajú sa mojej zmluvy, privediem na svoj svätý vrch a naplním ich radosťou v mojom dome modlitby. Ich žertvy a ich obety mi budú potešením na mojom oltári; veď môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy.“
Bratia, vy ste Božia stavba.
Podľa Božej milosti, ktorú som dostal, položil som ako múdry staviteľ základ a iný na ňom stavia. Ale každý nech si dáva pozor, ako na ňom stavia. Lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je už položený, a je ním Ježiš Kristus.
Neviete že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch? Kto by teda Boží chrám zničil, toho Boh zničí. Lebo Boží chrám je svätý – a ním ste vy.
Blízko bola židovská Veľká noc a Ježiš vystúpil do Jeruzalema.
V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli. Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“
Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.“
Židia sa ho opýtali: „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?“
Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“
Židia povedali: „Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?“
Ale on hovoril o chráme svojho tela.
Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš.