1 Jn 1, 5 – 2, 2
Ž 124, 2-3. 4-5. 7c-8
R.: Naša duša unikla ako vtáča zo siete poľovníkov.
Mt 2, 13-18
Aleluja, aleluja, aleluja. Teba, Bože, chválime, teba, Pane, velebíme. Teba, Pane, chváli vznešený zástup mučeníkov.
Milovaní, toto je zvesť, ktorú sme počuli od Ježiša Krista a vám zvestujeme: Boh je svetlo a niet v ňom nijakej tmy.
Ak hovoríme, že máme s ním spoločenstvo, ale chodíme vo tme, luháme a nekonáme pravdu. Ale ak chodíme vo svetle ako je on vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu.
Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti. Ak hovoríme, že sme nezhrešili, jeho robíme luhárom a nie je v nás jeho slovo.
Deti moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili. Ale keby niekto zhrešil, máme u Otca zástancu: Ježiša Krista, spravodlivého. On je zmiernou obetou za naše hriechy; a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta.
Počuli sme Božie slovo.
R.: Naša duša unikla ako vtáča zo siete poľovníkov.
Aleluja, aleluja, aleluja. Teba, Bože, chválime, teba, Pane, velebíme. Teba, Pane, chváli vznešený zástup mučeníkov.
Po odchode mudrcov sa Jozefovi vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil.“
On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta. Tam zostal až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo, čo povedal Pán ústami proroka: „Z Egypta som povolal svojho syna.“
Keď Herodes zbadal, že ho mudrci oklamali, veľmi sa rozhneval a dal povraždiť v Betleheme a na jeho okolí všetkých chlapcov od dvoch rokov nadol, podľa času, ktorý zvedel od mudrcov. Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: „V Ráme bolo počuť hlas, nárek a veľké kvílenie: Ráchel oplakáva svoje deti a odmieta útechu, lebo ich niet.“
Počuli sme slovo Pánovo.