1 Kr 21, 1-16
Ž 5, 2-3. 5-6. 7
R.: Pane, všimni si moje vzdychanie.
Mt 5, 38-42
Aleluja, aleluja, aleluja. Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch.
Jezraelčan Nabot mal vinicu, ktorá bola v Jezraeli pri paláci samarského kráľa Achaba. Preto Achab povedal Nabotovi: „Daj mi svoju vinicu, urobím si z nej zeleninovú záhradu, lebo je hneď vedľa môjho domu. Dám ti za ňu lepšiu vinicu alebo, ak ti bude lepšie vyhovovať, dám ti za ňu v striebre, čo je hodna.“ Nabot mu odpovedal: „Nech ma Pán chráni, aby som ti dal dedičstvo svojich otcov!“ Achab prišiel domov mrzutý a nahnevaný pre odpoveď, čo mu dal Jezraelčan Nabot, keď mu povedal: „Nedám ti dedičstvo svojich otcov.“ Hodil sa na lôžko, tvárou sa obrátil k stene a nechcel jesť.
Prišla k nemu jeho žena Jezabel a pýtala sa ho: „Čo je s tebou, že si taký zronený na duchu a nechceš jesť?“ On jej odvetil: „Pretože som povedal Jezraelčanovi Nabotovi: Daj mi svoju vinicu za peniaze alebo ak chceš, dám ti za ňu inú vinicu, a on mi odvetil: ‚Nedám ti svoju vinicu.‘“ Jeho žena Jezabel mu povedala: „Máš ty ale autoritu a pekne vládneš nad Izraelom! Vstaň, jedz a buď dobrej mysle, ja ti zadovážim vinicu Jezraelčana Nabota.“
V Achabovom mene napísala list, zapečatila ho jeho prsteňom a poslala ho starším a predstaveným, čo bývali s Nabotom v jeho meste. V liste písala toto: „Vyhláste pôst, Nabota posaďte na popredné miesto medzi ľudom a postavte dvoch mužov, Beliálových synov, nech mu svedčia do očí: ‚Rúhal si sa Bohu a kráľovi.‘ Potom ho vyveďte a ukameňujte; nech zomrie.“
A jeho spoluobčania, starší a predstavení, čo s ním bývali v meste, urobili, ako im odkázala Jezabel, ako bolo napísané v liste, ktorý im poslala. Vyhlásili pôst a Nabota posadili na popredné miesto medzi ľudom. Vošli dvaja mužovia, Beliálovi synovia, posadili sa oproti nemu a diabolsky proti nemu svedčili pred celým zhromaždením: „Nabot sa rúhal Bohu a kráľovi.“ Preto ho vyviedli za mesto a ukameňovali. Potom poslali Jezabel odkaz: „Nabota ukameňovali; je mŕtvy.“
Keď Jezabel počula, že Nabota ukameňovali a že je mŕtvy, povedala Achabovi: „Vstaň a vezmi si vinicu Jezraelčana Nabota, ktorý ti ju nechcel dať za peniaze, lebo Nabot nežije, je mŕtvy.“ Keď Achab počul, že Nabot zomrel, zobral sa a išiel do vinice Jezraelčana Nabota, aby ju zabral.
Počuli sme Božie slovo.
R.: Pane, všimni si moje vzdychanie.
Aleluja, aleluja, aleluja. Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch.
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Počuli ste, že bolo povedané: ‚Oko za oko a zub za zub!‘ No ja vám hovorím: Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé. Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty, nechaj aj plášť. A keď ťa bude niekto nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, choď s ním dve. Tomu, kto ťa prosí, daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba niečo požičať.“
Počuli sme slovo Pánovo.
Iz 56, 1. 6-7 alebo 1 Kor 3, 9c-11. 16-17 (v katedrále toto čítanie ako druhé)
Ž 84, 3. 4. 5+10. 11
R.: Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi!
Jn 2, 13-22
Aleluja, aleluja, aleluja. Vyvolil som si toto miesto a posvätil som ho, hovorí Pán; aby tam bolo moje meno naveky.
Toto hovorí Pán: „Zachovajte právo, konajte spravodlivo, lebo je blízko moja spása, už príde, aj moja spravodlivosť, už sa zjaví.
A cudzincov, čo sa vinú k Pánovi, čo si ho ctia, čo milujú jeho meno a čo mu slúžia, všetkých, čo zachovávajú sobotu bez znesvätenia a pridŕžajú sa mojej zmluvy, privediem na svoj svätý vrch a naplním ich radosťou v mojom dome modlitby. Ich žertvy a ich obety mi budú potešením na mojom oltári; veď môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy.“
Počuli sme Božie slovo.
alebo
Bratia, vy ste Božia stavba.
Podľa Božej milosti, ktorú som dostal, položil som ako múdry staviteľ základ a iný na ňom stavia. Ale každý nech si dáva pozor, ako na ňom stavia. Lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je už položený, a je ním Ježiš Kristus.
Neviete že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch? Kto by teda Boží chrám zničil, toho Boh zničí. Lebo Boží chrám je svätý – a ním ste vy.
Počuli sme Božie slovo.
(v katedrále toto čítanie ako druhé)
R.: Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi!
Aleluja, aleluja, aleluja. Vyvolil som si toto miesto a posvätil som ho, hovorí Pán; aby tam bolo moje meno naveky.
Blízko bola židovská Veľká noc a Ježiš vystúpil do Jeruzalema.
V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli. Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“
Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.“
Židia sa ho opýtali: „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?“
Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“
Židia povedali: „Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?“
Ale on hovoril o chráme svojho tela.
Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš.
Počuli sme slovo Pánovo.