Dt 30, 10-14
Ž 69, 14+17. 30-31. 33-34. 36ab+37
R.: Hľadajte, pokorní, Pána a srdce vám oživne. alebo Ž 19, 8. 9. 10. 11
R.: Rozhodnutia Pánove sú správne, potešujú srdce.
Kol 1, 15-20
Lk 10, 25-37
Aleluja, aleluja, aleluja. Tvoje slová, Pane, sú Duch a život. Ty máš slová večného života.
Mojžiš prehovoril k ľudu: „Budeš počúvať hlas Pána, svojho Boha, a zachovávať jeho prikázania a nariadenia, napísané v tomto zákone, a obrátiš sa k Pánovi, svojmu Bohu, celým srdcom a celou dušou.
Veď toto prikázanie, ktoré ti dnes dávam, nie je nad tvoje sily ani ďaleko od teba. Nie je v nebi, žeby si mohol povedať: ‚Kto za nás môže vystúpiť do neba a zniesť nám ho, aby sme ho mohli počuť a zachovávať?‘ Ani za morom nie je, žeby si musel povedať: ‚Kto prejde za nás cez more a kto nám ho prinesie, aby sme ho mohli počuť a zachovávať?‘ Naopak, toto slovo je celkom blízko pri tebe, je v tvojich ústach a v tvojom srdci, a preto ho môžeš zachovať.“
Počuli sme Božie slovo.
R.: Hľadajte, pokorní, Pána a srdce vám oživne.
alebo
R.: Rozhodnutia Pánove sú správne, potešujú srdce.
Ježiš Kristus je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia, lebo v ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi, viditeľné i neviditeľné, tróny aj panstvá, kniežatstvá aj mocnosti. Všetko je stvorené skrze neho a pre neho. On je pred všetkým a všetko v ňom spočíva.
On je hlavou tela, Cirkvi. On je počiatok, prvorodený z mŕtvych, aby on mal vo všetkom prvenstvo. Lebo Boh chcel, aby v ňom prebývala všetka plnosť a aby skrze neho zmieril všetko so sebou, keď pre jeho krv na kríži priniesol pokoj všetkému, čo je na zemi aj čo je na nebi.
Počuli sme Božie slovo.
Aleluja, aleluja, aleluja. Tvoje slová, Pane, sú Duch a život. Ty máš slová večného života.
Vystúpil ktorýsi znalec zákona a povedal, aby pokúšal Ježiša: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“
Ježiš mu vravel: „Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“
On odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!“
Povedal mu: „Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!“
Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša: „A kto je môj blížny?“
Ježiš povedal: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej.
No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: ‚Staraj sa oň a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.‘
Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“
On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“
A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“
Počuli sme slovo Pánovo.