1 Kor 3, 1-9
Ž 33, 12-13. 14-15. 20-21
R.: Blažený ľud, ktorý si Pán vyvolil za dedičstvo.
Lk 4, 38-44
Aleluja, aleluja, aleluja. Pán ma poslal hlásať evanjelium chudobným, oznámiť zajatým, že budú prepustení.
Ja som vám, bratia, nemohol hovoriť ako duchovným, ale ako telesným, ako nedospelým v Kristovi. Mlieko som vám dával piť namiesto pevného pokrmu, lebo by ste ho neboli zniesli.
Ale ani teraz ešte neznesiete, lebo ste ešte stále telesní. Veď keď je medzi vami žiarlivosť a svár, to nie ste telesní a nežijete len po ľudsky?
Keď jeden hovorí: „Ja som Pavlov,“ a druhý: „Ja Apollov,“ či nie ste ľudia? Veď čože je Apollo? A čo Pavol? Služobníci, prostredníctvom ktorých ste uverili, a každý taký, ako mu dal Pán. Ja som sadil, Apollo polieval, ale vzrast dal Boh. A tak ani ten, čo sadí, nie je nič, ani ten, čo polieva, ale Boh, ktorý dáva vzrast. Kto sadí i kto polieva, sú jedno, ale každý dostane vlastnú odmenu podľa toho, ako pracoval. Lebo my sme Boží spolupracovníci a vy ste Božia roľa a Božia stavba.
Počuli sme Božie slovo.
R.: Blažený ľud, ktorý si Pán vyvolil za dedičstvo.
Aleluja, aleluja, aleluja. Pán ma poslal hlásať evanjelium chudobným, oznámiť zajatým, že budú prepustení.
Keď Ježiš vyšiel zo synagógy, vošiel do Šimonovho domu. Šimonovu testinú trápila vysoká horúčka a oni ho prosili za ňu. Postavil sa nad ňu, rozkázal horúčke a tá ju opustila. Hneď vstala a obsluhovala ich.
Po západe slnka všetci, čo mali chorých na rozličné neduhy, privádzali ich k nemu. On na každého z nich kládol ruky a uzdravoval ich.
Z mnohých vychádzali aj zlí duchovia a kričali: „Ty si Boží Syn.“ On im pohrozil a nedovolil im hovoriť, lebo vedeli, že on je Mesiáš.
Keď sa rozodnilo, vyšiel von a utiahol sa na pusté miesto.
Ale zástupy ho hľadali. Prišli až k nemu a zdržiavali ho, aby od nich neodchádzal.
On im však povedal: „Aj iným mestám musím zvestovať Božie kráľovstvo, lebo na to som poslaný.“
A kázal po judejských synagógach.
Počuli sme slovo Pánovo.