Prís 21, 1-6. 10-13
Ž 119, 1. 27. 30. 34. 35. 44
R.: Priveď ma, Pane, na chodník svojich príkazov.
Lk 8, 19-21
Aleluja, aleluja, aleluja. Blahoslavení sú tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.
Ako vodné struhy je srdce kráľa v Pánovej ruke, vedie ho, kadiaľ chce.
Vo vlastných očiach je správna každá cesta človeka, lenže srdcia posudzuje Pán.
Konať milosrdenstvo a spravodlivosť sa Pánovi páči väčšmi než obeta.
Pyšné oči a naduté srdce, pochodeň bezbožných, sú hriech.
Zámery usilovného človeka vedú vždy k hojnosti, ale kto je unáhlený, má vždy nedostatok.
Kto zhŕňa poklady lživým jazykom, toho vietor ženie do osídel smrti.
Duša bezbožného túži po zle, nad svojím blížnym sa nezľutuje.
Keď trescú posmievača, neskúsený múdrie, a keď poúčajú múdreho, získava vedomosť.
Spravodlivý pozoruje dom bezbožného a hriešnikov vrhá do nešťastia.
Kto si zapcháva ucho pred krikom bedára, raz bude volať tiež, a vyslyšaný nebude.
Počuli sme Božie slovo.
R.: Priveď ma, Pane, na chodník svojich príkazov.
Aleluja, aleluja, aleluja. Blahoslavení sú tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.
Za Ježišom prišla jeho matka a bratia, ale pre zástup sa nemohli k nemu dostať.
Oznámili mu: „Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú ťa vidieť.“
On im odvetil: „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho.“
Počuli sme slovo Pánovo.