Jób 3, 1-3. 11-17. 20-23
Ž 88, 2-3. 4-5. 6. 7-8
R.: Kiež prenikne k tebe, Pane, moja modlitba.
Lk 9, 51-56
Aleluja, aleluja, aleluja. Syn človeka prišiel, aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.
Jób otvoril ústa a preklínal svoj deň: „Nech zhynie deň, v ktorý som sa narodil, aj noc, keď povedali: ‚Počal sa človek.‘
Prečo som v lone nezomrel, alebo nezahynul hneď, ako som vyšiel z matkinho života? Načo ma vzali na kolená, prečo ma na prsiach dojčili?
Teraz by som už ticho spal a v spánku odpočíval s kráľmi a radcami krajiny, ktorí si stavali náhrobky; alebo s kniežatami, čo mali zlato a svoje domy striebrom plnili. Prečo nie som ako zahrabané nedochôdča, ako počatí, čo neuzreli svetlo? Tam bezbožní prestávajú zúriť, tam si vyčerpaní odpočinú.
Načože je úbohému svetlo a život tým, čo majú horkosť v duši, čo čakajú smrť, ale neprichádza, hoci ju hľadajú viac ako skrytý poklad, a veľmi sa radujú a tešia na hrob? Načo je život človeku, ktorému je skrytá jeho cesta a ktorého Boh obkľúčil temnotami?“
Počuli sme Božie slovo.
R.: Kiež prenikne k tebe, Pane, moja modlitba.
Aleluja, aleluja, aleluja. Syn človeka prišiel, aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.
Keď sa napĺňali dni, v ktoré mal byť Ježiš vzatý zo sveta, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema a poslal pred sebou poslov. Oni sa vydali na cestu a prišli do istej samarijskej dediny, aby mu pripravili nocľah. Ale neprijali ho, lebo mal namierené do Jeruzalema.
Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: „Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?“
On sa obrátil a pokarhal ich.
A odišli do inej dediny.
Počuli sme slovo Pánovo.