Iz 40, 25-31
Ž 103, 1-2. 3-4. 8+10
R.: Duša moja, dobroreč svojmu Bohu.
Mt 11, 28-30
Aleluja, aleluja, aleluja. Hľa, Pán príde a spasí svoj ľud; blahoslavení tí, čo sú pripravení uvítať ho.
„Komuže ma prirovnáte, aby som mu bol podobný?“ – vraví Svätý. Zdvihnite oči k nebu a pozrite: kto toto všetko stvoril? Ten, čo vyvádza ich spočítané zástupy a všetky volá po mene; taká nesmierna je jeho moc a sila, že ani jedno z nich nechýba. Prečo vravíš, Jakub, Izrael, prečo hovoríš: „Skrytá je moja cesta pred Pánom, môjmu Bohu sa moje právo vymyká?“ Nevieš alebo si nepočul? Pán je večný Boh, ktorý stvoril zemské končiny; on neomdlie, ani sa neunaví a jeho múdrosť nemožno vyskúmať. On dáva unavenému silu a bezmocnému rozmnožuje zdatnosť. Mladí omdlievajú od únavy a junač podlomená padá, ale tí, čo dúfajú v Pána, načerpajú novú silu, dostanú krídla ako orly, utekať budú, a neustanú, budú putovať, a neomdlejú.
Počuli sme Božie slovo.
R.: Duša moja, dobroreč svojmu Bohu.
Aleluja, aleluja, aleluja. Hľa, Pán príde a spasí svoj ľud; blahoslavení tí, čo sú pripravení uvítať ho.
Ježiš povedal: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.
Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu.
Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“
Počuli sme slovo Pánovo.