Šalamún zhromaždil v Jeruzaleme starších Izraela – všetkých náčelníkov kmeňov a vodcov izraelských rodov –, aby preniesli archu Pánovej zmluvy z Dávidovho mesta, teda zo Siona. A v mesiaci Etanim, to je siedmy mesiac, sa vo sviatok ku kráľovi Šalamúnovi zhromaždil celý Izrael. Prišli všetci starší Izraela, kňazi vzali archu a vyniesli Pánovu archu, stan zhromaždenia a všetko posvätné náčinie, ktoré bolo v stane; niesli to kňazi a leviti.
Kráľ Šalamún a s ním celé izraelské zhromaždenie, čo sa k nemu zišlo, obetovali pred archou nepredstaviteľné a nespočetné množstvo oviec a hovädzieho dobytka. Potom kňazi vniesli archu Pánovej zmluvy na jej miesto, do modlitebne chrámu, do veľsvätyne, pod krídla cherubínov. Lebo cherubíni rozprestierali krídla nad miestom, kde bola archa, a zakrývali archu a jej žrde zhora. V arche nebolo nič iné, len dve kamenné tabule, ktoré do nej vložil Mojžiš na Horebe, keď Pán uzavrel zmluvu so synmi Izraela pri ich východe z egyptskej krajiny.
Keď kňazi vyšli zo svätyne, Pánov dom naplnil oblak a kňazi nemohli pre oblak zostať v službe; lebo Pánov dom naplnila Pánova sláva. Vtedy Šalamún povedal: „Pán povedal, že bude bývať v oblaku. Ja som postavil dom, aby si v ňom býval, najpevnejší trón pre teba naveky.“
Keď sa Ježiš a jeho učeníci preplavili k druhému brehu, došli do Genezareta a tam pristáli.
Len čo vystúpili z lode, ľudia ho spoznali; rozbehli sa po celom okolí a na nosidlách začali znášať svojich chorých ta, kde bol, ako počuli. A všade, do ktorejkoľvek prišiel dediny, mesta či osady, kládli na ulice chorých a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.