Utorok 11. február 2020; meniny: Dezider

Utorok 5. týždňa v Cezročnom období
alebo Preblahoslavenej Panny Márie Lurdskej
(ľubovoľná spomienka)

R.: Aké milé sú tvoje chrámy, Pane.
Aleluja, aleluja, aleluja. Bože, nakloň mi srdce k svojej náuke a milostivo mi daj svoj zákon.

Prvá kniha kráľov − 1 Kr 8, 22-23. 27-30

Nech sú tvoje oči otvorené nad týmto domom

Šalamún si pred očami celého izraelského spoločenstva stal pred Pánov oltár, vystrel ruky k nebu a povedal: „Pane, Bože Izraela, tebe niet podobného Boha ani hore na nebi ani dolu na zemi, lebo ty zachovávaš zmluvu a milosrdenstvo so svojimi služobníkmi, ktorí celým svojím srdcom kráčajú pred tebou.

Možno si vôbec pomyslieť, že Boh bude bývať na zemi? Veď ak ťa nebesia a nebesia nebies pojať nemôžu, o koľko menej potom tento dom, ktorý som postavil?!

Ale zhliadni na modlitbu svojho služobníka a na jeho prosby, Pane, Bože môj; počuj volanie a modlitbu, ktorú ti dnes tvoj služobník prednáša, aby boli tvoje oči v noci i vo dne otvorené nad týmto domom, nad miestom, o ktorom si povedal: ‚Tam bude moje meno;‘ aby si vypočul modlitbu, keď sa bude tvoj služobník modliť na tomto mieste: aby si vypočul prosbu svojho služobníka a svojho ľudu Izraela, kedykoľvek sa budú modliť na tomto mieste.

Ty vypočuješ, vo svojom príbytku v nebi; a keď vypočuješ, budeš milostivý.“

Kniha žalmov − Ž 84, 3. 4. 5+10. 11

R.: Aké milé sú tvoje chrámy, Pane.
Túži a zmiera moja duša *
po nádvoriach Pánových.
Moje srdce i moje telo *
vznášajú sa k Bohu živému. R.
Veď aj vrabec si nájde príbytok *
a lastovička hniezdo, kde vkladá svoje mláďatá:
tvoje oltáre, Pane zástupov, *
môj kráľ a môj Boh. R.
Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome *
a bez prestania ťa velebia.
Bože, náš ochranca, pohliadni *
a pozri na tvár svojho pomazaného. R.
Jeden deň v tvojich nádvoriach je lepší *
než iných tisíce.
Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha *
ako prebývať v stanoch hriešnikov. R.

Evanjelium podľa Marka − Mk 7, 1-13

Aleluja, aleluja, aleluja. Bože, nakloň mi srdce k svojej náuke a milostivo mi daj svoj zákon.
Božie prikázania opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov

K Ježišovi sa zišli farizeji a niektorí zákonníci, ktorí došli z Jeruzalema. A videli niektorých z jeho učeníkov jesť chlieb poškvrnenými, to jest neumytými rukami. Farizeji totiž a Židia vôbec držia sa obyčaje otcov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po zápästie. A keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nevykúpu. A zachovávajú ešte mnoho iných vecí, ktoré prevzali: umývanie čiaš, džbánov, medeníc a postelí.

Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: „Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?“

On im povedal: „Dobre o vás, pokrytcoch, prorokoval Izaiáš, ako je napísané: ‚Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.‘ Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov.“

A hovoril im: „Šikovne viete zrušiť Božie prikázanie, aby ste si zachovali svoje obyčaje. Lebo Mojžiš povedal: ‚Cti svojho otca i svoju matku‘ a: ‚Kto by zlorečil otcovi alebo matke, musí zomrieť.‘

Vy však hovoríte: ‚Keď človek povie otcovi alebo matke: Korban, čo znamená, že všetko, čím by som ti mal pomáhať, je obetný dar,‘ už mu nedovolíte nič urobiť pre otca alebo pre matku. A rušíte Božie slovo pre svoje obyčaje, ktoré si odovzdávate. A mnoho iných podobných vecí robíte.“