Bujnou révou bol Izrael, čo rodí ovocie pre seba. Čím mal hojnejšiu úrodu, tým viac oltárov nastaval, čím bola jeho krajina bohatšia, tým honosnejšie modly zdobieval.
Rozdelené srdce majú, teraz si to odnesú: sám im rozdrúzga oltáre, ich modly porozbíja. Teraz iste povedia: „Nemáme kráľa, lebo Pána sa nebojíme, a kráľ čo môže pre nás urobiť?“
Zničená bude Samária, jej kráľ je ako trieska na vode. Spustošené budú výšiny bezbožnosti, hriech Izraela. Tŕnie a bodľačie bude rásť na ich oltároch. Vtedy povedia vrchom: „Prikryte nás!“ A kopcom: „Padnite na nás!“
Rozsievajte v spravodlivosti, žnite podľa lásky, preorte si úhor.
Je čas hľadať Pána, kým nepríde a nespustí na vás dážď spravodlivosti.
Ježiš zvolal svojich Dvanástich učeníkov a dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu.
A toto sú mená dvanástich apoštolov: prvý Šimon, zvaný Peter, a jeho brat Ondrej, Jakub Zebedejov a jeho brat Ján, Filip a Bartolomej, Tomáš a mýtnik Matúš, Jakub Alfejov a Tadeáš, Šimon Kananejský a Judáš Iškariotský, ktorý ho potom zradil.
Týchto dvanástich Ježiš vyslal a prikázal im: „K pohanom nezabočujte a do samarijských miest nevchádzajte; choďte radšej k ovciam strateným z domu Izraela! Choďte a hlásajte: ‚Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.‘“