Toto hovorí Pán: „Keď bol Izrael ešte dieťaťom, obľúbil som si ho a z Egypta som povolal svojho syna.
Ja som Efraima učil chodiť; bral som ich na svoje ramená, ale oni nepochopili, že mám o nich starosť.
Povrazmi láskavosti som ich priťahoval, lanami lásky; bol som im ako ten, čo dvíha dieťa k svojmu lícu, skláňal som sa k nemu a kŕmil som ho.
Srdce sa vo mne obracia, rozhorieva sa vo mne súcit. Nebudem konať v zápale svojho hnevu, nezničím zase Efraim, veď som ja Boh, a nie človek, som Svätý uprostred teba, preto neprídem s hrozbami.“
Ježiš povedal svojim apoštolom: „Choďte a hlásajte: ‚Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.‘ Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.
Neberte si do opaskov ani zlato ani striebro ani peniaze; ani kapsu na cestu si neberte ani dvoje šiat ani obuv ani palicu, lebo robotník si zaslúži svoj pokrm.
Keď prídete do niektorého mesta alebo dediny, vypytujte sa, kto je vás tam hoden. Tam potom ostaňte, kým nepôjdete ďalej.
Keď vojdete do domu, pozdravte ho! Ak ten dom bude toho hoden, nech naň zostúpi váš pokoj; ale ak toho hoden nebude, nech sa váš pokoj vráti k vám.
A keby vás niekto neprijal, ani vaše slová nevypočul, z takého domu alebo aj mesta odíďte a straste si prach z nôh. Veru, hovorím vám: Krajine Sodomčanov a Gomorčanov bude v deň súdu ľahšie ako takému mestu.“