Keď bol judským kráľom Achaz, syn Joatama, syna Oziáša, vytiahol sýrsky kráľ Rasin a izraelský kráľ Pekach, syn Romeliáša, do boja proti Jeruzalemu; no nemohli ho dobyť. Keď Dávidovmu domu zvestovali: „Sýria táborí v Efraime,“ chvelo sa jeho srdce a srdce jeho ľudu tak, ako sa chvejú stromy v lese pod náporom vetra.
Pán povedal Izaiášovi: „Choď naproti Achazovi ty a tvoj syn Šeárjášúb k hornému rybníku na koniec vodovodu na cestu pri bielovisku a povedz mu: Daj si pozor a buď pokojný; neboj sa, nech sa ti srdce nedesí týchto dvoch dymiacich obhorených polien: zúrivého hnevu Rasina zo Sýrie a Romeliášovho syna; toho, že sa Sýria, Efraim a Romeliášov syn sprisahali proti tebe a povedali si: ‚Vytiahnime do Judey a zastrašme ju; pripojme ju k sebe a ustanovme tam za kráľa Tábelovho syna.‘“
Toto hovorí Pán, Boh: „Nestane sa, nebude to tak; lebo hlavou Sýrie je Damask a hlavou Damasku Rasin. Ešte šesťdesiat a päť rokov a Efraim prestane byť národom. A hlavou Efraimu je Samária a hlavou Samárie Romeliášov syn. Ak neuveríte, neobstojíte.“
Ježiš začal robiť výčitky mestám, v ktorých urobil najviac zázrakov, pretože sa nekajali: „Beda ti, Korozain! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli stali zázraky, ktoré sa stali u vás, dávno by boli robili pokánie v kajúcom rúchu a popole. Preto vám hovorím: Týru a Sidonu bude v deň súdu ľahšie ako vám.
A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do pekla zostúpiš! Lebo keby sa boli v Sodome diali zázraky, ktoré sa diali v tebe, bola by zostala po tento deň. Preto vám hovorím: Krajine Sodomčanov bude v deň súdu ľahšie ako tebe.“