Toto hovorí Pán: „Beda Asýrsku! Ono je prútom môjho hnevu a palicou v mojej ruke; je mojím rozhorčením. Posielam ho k bezbožnému národu, dávam mu rozkaz proti ľudu, ktorý ma hnevá, aby uchvátil korisť a odniesol lup a aby ho rozšliapal ako blato ulíc.
Lež on tak neuvažuje, jeho srdce tak nezmýšľa; on má v úmysle ničiť a vyhubiť nemálo národov.
Lebo hovorí: ‚Silou svojej ruky som všetko urobil a svojou múdrosťou, lebo som rozumný; odstránil som hranice národov, vyraboval som ich pokladnice a ako všemocný som strhol tých, čo sedia na tróne.
Ako na hniezdo siahla moja ruka na bohatstvo národov, ako sa zbierajú opustené vajcia, tak som zhrabol celú zem a nebolo toho, kto by zatrepotal krídlom, otvoril zobák a zapišťal.‘
Vari sa bude vypínať sekera nad toho, čo ňou rúbe? Alebo sa píla bude vyvyšovať nad toho, kto ju ťahá? Ako keby prút hýbal tým, čo ho dvíha, akoby palica dvíhala toho, ktorý nie je z dreva. Preto Pán, Vladár zástupov, pošle na jeho vykŕmených vojakov hlad a pod jeho slávou bude zúriť ako páľa ohňa horúčosť.“
Ježiš povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo.
Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.“