Anjel ma zaviedol k bráne obrátenej na východ. A hľa, od východu prichádzala veleba Izraelovho Boha; jej šum bol ako šum veľkých vôd a zem žiarila od jeho vznešenosti.
Zjav, ktorý som videl, bol ten istý, čo som videl, keď prišiel spustošiť mesto; bol podobný zjavu pri videní, ktoré som mal pri rieke Chobar; a padol som na tvár.
Pánova veleba vošla do chrámu cez bránu obrátenú na východ. Tu ma duch zdvihol a voviedol do vnútorného nádvoria; a hľa, dom bol plný Pánovej veleby.
A počul som, ako ktosi ku mne z domu hovorí – pri mne stál muž a hovoril mi: „Syn človeka, tu je môj trón a miesto, kde stoja moje nohy, tu budem bývať uprostred synov Izraela naveky.“
Ježiš povedal zástupom i svojim učeníkom: „Zákonníci a farizeji zasadli na Mojžišovu stolicu. Preto robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú. Viažu ťažké až neúnosné bremená a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami ich nechcú ani prstom pohnúť.
Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli: rozširujú si modlitebné remienky a zväčšujú strapce na šatách, radi majú popredné miesta na hostinách, prvé stolice v synagógach, pozdravy na uliciach a keď ich ľudia oslovujú Rabbi.
Vy sa nedávajte volať Rabbi, lebo len jeden je váš Učiteľ, vy všetci ste bratia. Ani Otcom nevolajte nikoho na zemi, lebo len jeden je váš Otec, ten nebeský. Ani sa nedávajte volať Učiteľmi, lebo len jediný je váš Učiteľ, Kristus. Kto je medzi vami najväčší, bude vaším služobníkom. Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“