Toto hovorí Pán Sobnovi, správcovi kráľovského paláca: „Vyženiem ťa z tvojho miesta, zosadím ťa z tvojho úradu.
V ten deň zavolám svojho služobníka Eliakima, Helkiášovho syna, oblečiem ho do tvojej tuniky, opášem ho tvojím pásom a vložím do jeho rúk tvoju moc. On bude otcom obyvateľom Jeruzalema i Júdovmu domu. Na jeho plece položím kľúč Dávidovho domu; keď on otvorí, nik nebude môcť zavrieť, a keď on zavrie, nik nebude môcť otvoriť. Zarazím ho ako kolík na pevnom mieste a bude trónom slávy pre dom svojho otca.“
Aká hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a vedomosti! Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a nevyspytateľné jeho cesty! Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie? Alebo kto bol jeho radcom? A kto mu dal niečo prvý, aby mu bolo treba vrátiť?
Lebo od neho, skrze neho a pre neho je všetko. Jemu sláva naveky. Amen.
Keď Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“
Oni vraveli: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“
„A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich.
Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“
Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach.
A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.
Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“
Potom prikázal učeníkom, aby nikomu nehovorili, že on je Mesiáš.